
Board out of order. No new comments (spam) allowed.
"Hm.. Nevis?"
"Ešte niečo?"
"Hm.. hej.."
"A čo také?"
"Hm.. Neviem, ako to povedať."
"Tak to nehovor. Chachacha." chechtal sa Nevis na vlastnom vtipe, až sa za brucho chytal.
"Hm.. Ale je to dôležité."
"No tak to konečne vysyp."
"Hm.."
"NO Táááááááák! Bude to?" už nežartoval.
"Hm.. Lucius bude otcom."
"Je tu aj Lucius?" Spýtala sa s hraným nezájmom v hlase. Nevis si to vuobec nevšimol, bez ničoho sa hrabal v hŕbe papierov.
"Nevis!"
"Há?" konečne zdvihol hlavu a kukol na ňu.
" Je tu Lucius?"
" Jáj, no jaska. Je v marinérii, cvičí nové delfíny. Včera prišli, absolútne nová sorta. Štyrikrát inteligentnejšie ako Delpho 20P4, teda, aspoň podľa letáčiku."
Cho si vydýchla. Tak sa teda stretnú až neskôr. Ale v kútiku duše sa tešila na stretnutie so svojim bývalým.
Celá zronená sa premiestnila do "Rokfortu H20 - o dvacet let pozdějic" a namierila si to rovno do pracovne terajšieho riaditeľa. Otvorila dvere a zadívala sa naňho.
"Nevis, chcem prijať tvoju ponuku. Aký je plat?"
A tak sa stalo to, čo nik nečakal, Cho Changová sa priadala na stranu Nevisa Blacka.
Posledný krát sa obzrela, a vtom si všimla, ako sa niečo na jej bývalej dlážke zalesklo.
"Čo do...." podišla hundrajúc k danému predmetu. Bola to jej sponka, ktorú mala zapatrošenú pod posteľou. Cho sa zronená zrútila na bývalú podlahu, buliac rieku sĺz.
" Bhú-hú, to už ani poriadne baliace kúzlo pred očami mukla nezvládnem? Bhú!"
Cho sa len neveriaco pozrela, zaškaredila sa a za zvukov Limp Bizkit zabuchla dvere. Zasa nič. Už 5 si z nej stále niekto strieľal. Už nechcela. Už to ˇˇdalej neznesie. Dnes pretiekla posledná kvapka. Cho schytila hůlku a zrevala:
"Balijo! Rýchlajo!" Celý dom sa vyfučal ako nafukovačka, a zbalil sa do jej kufra. CHo ho chytila obišla opilca s rádiom, ktorý stál na jej betóne, ktorý bejvával verandou.
Cho vytreštila svoje mandľové oči.
" Od Harryho? Harry žije? JA som vedela že žije! Ó, vďaka!"
Pre ňu neznámy chlap na ňu zazrel.
"O čom točíš, mladá? Mám tu pre teba odkaz - spievajúci odkaz." Spoza chrbta vytasil rádio a spustil veselú pesničku.
Cho pomalým, šuchtavým krokom dosiahla vchodové dvere a chytila ich za kľuku. Stál tam pre ňu neznámy chlap. Zápestím sa opieral o veraje a so šialenstvom v očiach na ňu pozrel.
"Ty si Cho? Mám pre teba odkaz."